JemenKrajinaHistóriaPolitikaSprávne rozdelenieGeografiaEkonomikaZahraničné vzťahyDemografiaJazykyGaléria

www.jemen.sk > Jemen

Jemen

---

Krajina

Jemen, dlhý tvar Jemenská republika, je štát ležiaci na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii.
Vznik: 1990
Hlavné mesto: Saná
Obyvateľstvo: 16,9 milióna / 32 obyv. na km2 / 34 %
Rozloha: 527 970 km2
Jazyky: arabčina, hindčina, tamilčina, urdčina
Náboženstvá: šíitski moslimovia 55 %, sunitskí moslimovia 42 %, kresťania, hinduisti, židia 3 %
Etnické zloženie: Arabi 95 %, Afroarabi 3 %, Indovia, Somálci, Európania 2 %
Forma štátu: pluralitná republika
Mena: rial (sever), dinár (juh)
Gramotnosť: 42 %
Energetický príjem: 2 203 kcal

Jemenská republika vznikla spojením severného a Južného Jemenu. Táto krajina na juhu Arabského polostrova hraničí v Adneskom zálive s Arabským morom na juhu a s Červeným morom na západe. Na sverovýchode hraničí s Ománom, zvyšná hranica je so Saudskou Arábiou. K jej teritóriu paria aj ostrovy Socotra, asi 350 kilometrov južne pri pobreží Východnej Afriky.

História

Jemen bol jedným z prvých centier civilizácie na Blízkom Východe. Medzi 9. storočím pred n.l. a 6 stor. n.l. bol súčasťou mínojského, sábskeho, himaritského a iných královstiev, ktoré kontrolovali výnosné obchodné cesty. Rimania ho nazývali "Arabia Felix" ("Šťastná Arábia"), cisár Augustus sa ho snažil okupovať, úspešnejší však boli perszkí králi. Jemen bol perzskou satrapou od roku 597/8. V šiestom a siedmom storočí bol Jemen začlenený do Sásánovskej Perzskej ríše. V siedmom storočí začasli oblasť kontorlovať islámski kalifovia. Po páde prvého kalifátu sa sever Jemenu dostal pod vládu imámov rôznych dynastií, často sekty Zaidi, ktorí položili základy teokratickej politickej štruktúry prežívajuce dodnes. (Imám je podľa šítskych muslimov priamy pokrvný následník proroka Mohameda cez jeho synovca Aliho a jeho synov Hassana a Husseina)

Egyptskí sunitskí kalifovia okupovali v 11. storočí sever Jemenu. V 16. a potom v 19. storočí bol sever Jemenu súčasťou Otomanskej ríše, v niektorých obdobiach jej imámovia ovládali aj juh Jemenu.

Späť

Politika

Jemen je republika s dvojkomorovou legislatívou. Moc sa delí medzi voleného prezidenta, volený 301-členný Dom zastupiteľov a menovanú 111- člennú radu Shura. Hlavou štátu je prezident, hlavou vlády premiér. Prezident je volený ľudovým hlasovaním z najmenej dvoch kandidátov schválených parlamentom; premiíera menuje prezident. Prezident je volený na 7 rokov, parlament na 6 rokov. Volebné právo je všeobecné nad 18 rokov.

Prezident Ali Abdullah Saleh bol zvolený v roku 1999; ďalších voleb v roku 2006 sa už prezident Saleh nemže zúčastniť, aj keď väčšina populácie by si to asi želala. V parlamentných voľbách v roku 2003 si Generálny Ĺudový Kongres (General People's Congress GPC) udržal absolútnu väčšinu. Medzinárodní pozorovatelia vyhodnotili voľby ako slobodné a spravodlivé, oproti predchádzajúcim sa vyznačovlali menšou mierou násilia; aj keď celkom bez problémov sa neobišli.

Ďalšou otázkou je nezávislosť súdnictva. Súdne systémy Severného a Južného Jemenu sa zjednotili, dnes existujú oddelené komerčné súdy a Najvyšší súd so sídlom v Sanaá. Základom práva je Korán, žiadny zákon s ním nesmie byť v rozpore. Veľa súdov je založených práve na výklade Koránu, preto sú viacerí sudcovia nielen legálnymi, ale aj náboženskými autoritami. Na rozdiel od iných islamských štátov ako Saudská Arábia sa cudzincom toleruje požívanie alkoholických nápojov. Jemenci všetkých vrstiev verejne žujú miestnu drogu kat, čo by v iných islamských krajinách nebolo možné.

Späť

Správne rozdelenie

Od januára 2004 je Jemen rozdelený na 21 provincií (20 guvernerátov a jedna samospráva). Ľudnatosť jednotlivých guvernerátov je nasledovná:

Abyan	438,656
`Adan	590,413
Al Bayda'	571,778
Al Dali'	470,460
Al Hudaydah	2,161,379
Al Jawf	451,426
Al Mahrah	89,093
Al Mahwit	495,865
Amran	872,789
Dhamar	1,339,229
Hadramawt	1,029,462
Hajjah	1,480,897
Ibb	2,137,546
Lahij	727,203
Ma'rib	241,690
Raimah	395,076
Sa`dah	693,217
San`a'	918,379
San`a' [City]	1,747,627 * Hlavné mesto
Shabwah	466,889
Ta`izz	2,402,569
21 guvernátov	19,721,643 celkovo

Späť

Geografia

Jemen sa nachádza v juhozápadnej Ázii, na juhu Arabského polostrova a susedí s Arabským morom, Adenským zálivom a a Červeným morom, na západe s Ománom a na severe so Saudskou Arábiou. Je považovaný za jeden z 15 štátov Kolísky ľudstva.

Severná hranica bola donedávna nejasná, pretože v arabskej púšti nežijú žiadni obyvatelia.

Späť

Ekonomika

Pred zjednotením mali obidve krajiny nerozvinutú ekonomiku. Na severe spôsobila občianska vojna (1962-70) úpadok dovtedy prosperujúceho poľnohospodárstva Pestovanie kávy, predtým hlavnej zložky exportu, upadlo s rozšírením pestovania katu. Slabo rozvinutý priemysel a nedostatok surovín uvádza Jemen do závislosti na dovoze, prostriedkoch posielaných Jemenčanmi žijúcimi v zahraničí a zahraničnej pomoci kvôli pretrvávajúcemu obchodnému deficitu. Po celom svete existujú komunity vysťahovalcov z Jemenu, od najbližších susedov na Arabskom polostrove a východnej Afrike cez Indiu a Indonéziu až po Anglicko a Spojené Štáty. Od päťdesiatych rokov poskytoval krajine významnú pomoc Sovietsky Zväz a Čína. Na juhu bola v časoch pred nezávislosťou ekonomická aktivita sústredená okolo Adenu. Tranzitné obchodné aktivity utrpeli po uzavretí Suezského prieplavu a odchodu Britov z Adenu v roku 1967.

Po zjednotení sa vláda snažila spojiť dva relatívne odlišné ekonomické systémy. Ekonomický rast však brzdili rôzne udalosti, ako návrat asi 850,000 Jemencov zo štátov Zálivu v roku 1990, následná redukcia pomoci a vnútorné politické rozbroje kulminujúce v občianskej vojne v roku 1994.

Výsledkom vojny boli rokovania s Medzinárodným menovým fondom (IMF) o programe rozvoja. Prvá fáza programu IMF zahŕňa finančné a menové reformy, vrátane voľnej meny, obmedzenie celkového deficitu a pôžičiek. Druhá fáza sa týka štrukturálnych zdrojov a služieb. Svetová Banka sa v Jemene angažuje napríklad 22 projektmi v roku 2004 vrátane správnych úprav v civilnom sektore a zlepšenia distribúcie vody. Od roku 1998 sa vláda snaží zohľadniť doporučenia Svetovej banky, v nasledujúcich rokoch znížila štátny dlh prostredníctvom jednaní Parížskeho klubu. V roku 2003 dosiahli vládne rezervy 5 miliárd USD.

V Jemene sa vyrába a používa ropa typu Marib obsahujúca prírodný plyn, odhadované zásoby sú asi 283 až 368 km kubických.

Späť

Zahraničné vzťahy

Do roku 1962 držali zemepisné pomery a vládnuci imámovia krajinu v zahraničnej izolácii. Vzťahy so Saudskou Arábiou ustanovila Taifská zmluva z roku 1934, ktorá stanovila hranicu medzi oboma kráľovstvami a položila základný rámec obchodných vzťahov. Taifská zmluva bola obnovovaná každých 20 rokov a jej platnosť bola obnovená v roku 1995. Vzťahy s britskými koloniálnymi autoritami v Adene boli zvyčajne napäté.

Sovietske a čínske podporné misie v rokoch 1958 a 1959 boli prvou väčšou prítomnosťou nemuslimských štátov v Severnom Jemene. Po revolúcii v septembri 1962 bola Jemenská Arabská Republika úzko spojená a závislá na Egypte. Saudská Arábia podporovala rojalistov proti republikánom a do roku 1970 republiku neuznala. Následne poskytla Saudská Arábia Jemenu významnú pomoc a nadvizala vzťahy s jemenskými kmeňmi, ktoré často sprostredokvali oficiálne vzťahy s Jemenskou vládou. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch našli stotisíce jemenčanov prácu v Saudskej Arábii.

Vo februári 1989 sa Severný Jemen spojil s Irakom, Jordánskom a Egyptom a vytvroili Radu Arabskej Spolupráce ( Arab Cooperation Council ACC), čiastočne ako odpoveď na  založenie rady Gulf Cooperation Council, zameranú na užšiu ekonomickú spoluprácu jej členov. Po zjednotení bola Jemenská Republika prijatá za člena ACC namiesto Svereného Jemenu. V čase krízy v Zálive si krajiny ACC zachovlai neutralitu. Jemen nie je členom Gulf Cooperation Council.

Britské úrady opustili Južný Jemen v novembri 1967 v čase masívnej teroristickej kampane. Ľudovodemkratická Rapublika Jemen, nástupca britskej koloniálnej správy, mala diplomatické vzťahy s rôznymi krajinami, hlavne však bola zameraná na Sovietsky zväz a iné štáty výchdného bloku. Vzťahy s konzervatívnymi arabskými krajinami boli vlažné. So Saudskou Arábiou došlo aj k ozbrojeným konfliktom v rokoch 1969 a 1973 a Severný jemen aktívne podporoval rebéliu Dhofar proti Ománskemu sultanátu a bol jediným štátom, ktorý phlasoval proti prijatiu nových arabských štátov do Spojených Národov a Arabskej Ligy.

Jemen je členom Spojených Národov, Arabskej Ligy a Organizácie the Islamskej Konferencie. Yemen participates in the nonaligned movement. Republika Jemen prevzala záväzky oboch svojich predchodcov, pripojila sa aj k dohode o nešírení jadrových zbraní. Kríza v zálive dramaticky ovplyvnila zahraničné vzťahy Jemenu. Ako člen Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 1990 a 1991 sa Jemen podieľal na rezlúciách OSN týkajúcich sa Iraku a Kuvajtu a hlasoval proti "silovému riešeniu." Západ a štáty Zálivu reagovali zastavením pomoci a obmedzením diplomatických kontaktov. Najmenej 850,000 Jemenčanov sa muselo vrátiť zo Saudskej Arábie a Zálivu.

Po skončení vojny v Zálive Jemen naďalej udržiaval kontakty s Irakom na najvyššej úrovni, čo bránilo jeho znovuzačleneniu k ostatným arabskýn štátom a zlepšeniu vzťahov so susedmi. V roku 1993 Jemen zahájil neúspešnú diplomatickú aktivitu pre nápravu vzťahov so susedmi v Zálive. Niektorí susedia otvorene podporovali juh v občianskej vojne v orku 1994. Po skončení vojny konečne došlo k pokroku vo vzťahoch so susedmi, vytýčená bola aj hranica medzi Jemenom a Ománom. V lete roku 2000 podpísali Jemen a Saudská Arábia medzinárodnú zmluvu o hranici, čím ukončili 50 rokov trvajúce spory o jej priebehu. V roku 1998 urovnal Jemen aj spory s  Eritreov ohľadne ostrovov Hanish.

Späť

Demografia

Na rozdiel od iných ľudí Arabského Polostrova, ktorí boli nomádi, Jemenčania žili už oddávna v dedinách a mestách rozstrúsených v horách a v pobrežnej oblasti. Jemečania sú rozdelení do dvoch islámskch skupín: šítskych Zaidov a Ismailovcov na severe a severozápade a na sunitskú školu Shafa'i na juhu a juhovýchode. Pôvod Jemenčanov je prevažne semitský. Oficiálnym jazykom je arabčina, stále viac ľudí hlavne v mestách vie anglicky. V oblasti Mahra (najvýchodnejšej) sa hovorí aj niektorými nearabskými jazykmi. Po ustanovení štátov Južný a Severný Jemen monoho menšín žijúcich na ich území odišlo.

Židia kedysi tvorili významnú menšinu s vlastnou kultúrou, v dôsledku exodu židov z arabských krajín sa však redukovala na niekoľko stoviek ľudí.

Krajina má jednu z najväčších pôrodností na svete; priemerná jemenská žena porodí sedem detí. Tento pomer je podobný ako v Somálsku, ale asi dvojnásobný ako v Saudskej Arábii a trojnaásobný vzhľadom k modefnejším arabským krajinám.

Späť

Jazyky

Aj keď je oficiálnym jazykom arabčina (v rôznych regionálnych dialektoch), Jemen je domovom niektorých jazykov z juhosemitskej jazykovej skupiny, kam patria nearabské jazyky niekdajšieho Sábskeho kráľovstva. Z nich odvodené moderné jazyky v Jemene sú podobné moderným semitským jazykom Etiópie ako je národný jazyk Amharic. Dnes nimi však v Jemene hovorí len málo ľudí, prevažne na ostrove Socotra a v horách pobrežnej oblasti Hadhramaut. Moderné juhoarabské jazyky zahŕňajú Mehri, ktorým hovorí 70,643 ľudí, Soqotri (43,000 ľudí podľa údajov z roku 2004) hlavne na ostrove Socotra a Bathari (len asi 200 ľudí).

Angličtina sa učí v školách ako cudzí jazyk od siedmych rokov, aj keď kvalita výuky vo verejných školách ja sporná. Najlepších angličtinárov produkujú súkromné školy s britským alebo americkým systémom. Nová generácia je však na znalosť angličtiny hrdá, aj keď nie je tak bežná ako v iných arabských krajinách.

Späť